Krajina
Tento rok Kinobus naplno využije svoju prezývku a môžeme ho nazvať (nielen) vlastivedným festivalom. S tohtoročnou témou sa pustíme do skúmania krajiny – najmä tej okolo nás, ale trochu aj tej v nás. Skúmame, ako krajina formuje nás, a ako my na oplátku formujeme ju.
Kopanice sú krásna, no zároveň veľmi kultúrna krajina. Ako sa zmenila? Ako ju zmenil človek? A ako zmenila ona jeho?
Je to krajina, ktorá je asi najviac posiata značkami ľudskej prítomnosti a monumentmi všetkých druhov – hradmi, pomníkmi, kostolmi a kostolíkmi, krížmi, posedmi... možno aj strašiakmi, ale to nevieme naisto. Človek si ju proste musel označkovať. Aby nezablúdil.
Do určitej miery sú takými monumentmi aj kiná.
Nevieme presne posúdiť, do akej miery je táto krajina autentická – jej obrysy určite áno, no vo veľkej miere ide o krajinu kultúrnu, obhospodarovanú, neustále formovanú a artikulovanú človekom. Celá téma „Krajina a jej človek“ berie do úvahy práve človeka – ako toho, kto je krajinným prostredím formovaný, aj ako toho, kto ho formuje.
Minulá riaditeľka Kinobusu raz vyhlásila (a hádam aj stále verí), že v krajine, kde majú more, nežijú hlupáci. Možno je to trocha nadnesené, ale celkom dobre vystihuje myšlienku, že krajina vám vrýva do duše isté povahové črty – dotvára vašu identitu.
Mierne zvlnené kopanice – kde máte ku každému susedovi tak ďaleko, a pritom tak blízko – vytvárajú priestor, v ktorom sa človek neustále nachádza. Kde mierka nenuluje jednotlivca, ale kde sa jednotlivec vlní spolu s ňou. Kde vietor zmení vaše plány, ovce vidíte na míle ďaleko a keď sa pes zatúla, nečakajú ho žiadne prekážky.
A práve tu, v tejto krajine, sa odohrá aj náš festival. V krajine, ktorá je miestom premien, spomienok a príbehov. V krajine, ktorú chceme nielen pozorovať, ale aj cítiť – a možno trochu viac pochopiť.
To všetko vďaka podpore Vás, Fondu na podporu umenia a Nadácie SPP.