Nedeľa 4. 9. 2016, 15.00 Kozárovce

Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu
réžia Stanley Kubrick / VB / 1964 / 95 min / DVD, anglicky + české titulky scenár: Stanley Kubrick, Terry Southerm, predloha: Peter George,  kamera: Gilbert Taylor, strih: Anthony Harvey,  hudba: Laurie Johnson  hrajú: Peter Selers, George C. Scott, Sterling Hayden, Keenan Wynn, Slim Pickens, Peter Bull, James Earl Jones, Tracy Reed, Frank Berry, Roy Stephens

Kultová satira na studenú vojnu a nukleárnu hrozbu z dielne jedného z najvýznamnejších svetových režisérov Stanleyho Kubricka. Film odhaľuje absurdnosť politických a vojenských mechanizmov, paranoju z nepriateľa a zaslepenú túžbu po deštrukcii. Príbeh o nukleárnej hrozbe a možnom konci života na Zemi sa začína nápadom šialeného amerického generála letectva Jacka Rippera na vystrelenie jadrových rakiet na Sovietsky zväz. Genrál Ripper je posadnutý myšlienku zničiť komunistické zlo, ktoré podľa neho "otravuje telesné šťavy amerických občanov". Krízová situácia sa rieši na najvyššej úrovni - americký prezident zvolá svojich poradcov, ruského veľvyslanca, britského kapitána, ktorý má ako jediný prístup ku šialenému generálovi a záhadného niekdajšieho nacistického dôstojníka Doktora Divnolásku, ktorý je so svojimi schopnosťami a strategickým myslením jediným mužom schopným odvrátiť katastrofu.

Čo je na tomto filme toxické nie je dej, forma, príbeh, narácia, filmový jazyk, alebo Peter Salers (aj keď niektoré z vymenovaných sa určite hodia na toto vyznamenanie). Toxická je doba, jej realita a skutočnosť, ktorá predbehla vo viacerých nápadoch a mechanizmoch domáhania sa predstavy o dokonalom svete, aj najabsurdnejšie výmysli scenáristov. Brilantná je Kubrickova satyra aj vzhľadom na to, kto má v súčasnosti prístup ku gombíku na jednej a kto má k tomu extra blízko na druhej strane, asi aktuálnejšia, než by sme chceli. Na to ani dosť konšpiračnú teóriu ešte nevymysleli.

Úvody k filmom

Tento rok na Kinobuse experimentujeme. Evka Križková a Matej Sotník pripravia k niektorým filmom úvody s obyvateľmi Hontianskych Tesárov a Tlmáč. Chceli by sme tak získať pohľad na film, ktorý je zároveň odborný a osobný. Zaujímajú nás postrehy a momenty filmu, ktoré konkrétnym ľuďom utkvejú v pamäti, zarezonujú viac, než ostatné. Nejde teda o napodobňovanie filmovej vedy, ale o celkom priznane subjektívny zážitok z filmu, ktorý môže s odbornými interpretáciami ladiť, kontrastovať aj nesúvisieť. Sami sme zvedaví, či sa nakoniec komentátori dohodnú na tom, čo vlastne videli.