Pár dní sme sa túlali regiónom, kde výhľady z okna autobusu sú na nerozoznanie od pozadia Windowsu, šofér nás presviedča, že nepotrebujeme vedieť, ako sa volá naša zastávka, lebo nám po ceste zastaví, kde chceme. Turistické prospekty sú prešpikované historickými parkami a pamätnými stromami, obecní údržbári sa menia na horských vodcov, vinice postupne ustupujú sóji a na obecnom úrade v Demandiciach ku káve zo stroja prihodia recept dlhovekosti 102 ročného Číňana. Nebude to ale dudinská voda, slávna to „prdľavka“, aj keď ani tá nie je na zahodenie, lenže ako by k nej taký Číňan prišiel, keď trajektórie exportu sú nasmerované presne naopak. Ešte tak turnusy Dánov, to by šlo. Dáni a Holanďania, motajúci sa v chrochtavých skupinkách po areáli kúpeľov, stojaci v radoch na slovenskú národnú pizzu. Severská sezóna vrcholí na začiatku septembra, veď vy sa zbadáte, keď medzi nimi zbadáte Larsa von T. To si môžete oči v očnom prameni máchať, koľko chcete, nepomôže to. Prameň jednak vyschol a solventní blonďáci vám v otázke dlhovekosti príliš neporadia.