Stále bolo dlho pred jarou a do zelenej výplne ešte dlhšie. A my sme sa vydali na prvú, alebo prvú a poltú výpravu za novým Kinobusom. Priestorová blízkosť destinácie festivalu vplýva na kvalitu času, ktorý tu pri príprave strávime (a najskôr aj čas festivalu). Posledný rok sme mohli Dubnicu otočiť aj dva krát za deň. Vo výsledku sme tu však avšak strávili menej času, ako v Leviciach pred dvoma rokmi. Možno nás potreba pevných vzťahov v mieste konania vyslala opäť na východ. Alebo to boli chýry o kráse Spiša, prípadne potreba teplej kúpeľnej vody po zime? Asi všetko v kope.

Šariš, Bardejov a okolie, Unesco, šošovkovité námestie, centrum Bašta, najväčšie komunistické kúpele, blízkosť dvoch druhých najväčších miest a Poľska, mierne kopce, zväčša listnaté lesy (fungujú aj v zime), sľubovali pastvu očiam, nohám, kinám a pásom. Hlavné ponaučenie, ktoré sa nám dostalo, vyzradíme hneď na úvod (určite má váhu) - kiná sú tu zvonku škaredé a vôbec nezodpovedajú našim predstavám, ako vypadá kino (vravíme o oku skúšanom hľadať a nachádzať ich pätnásť rokov). Zvnútra sú však často mäkké, tajomné, sľubujúce intimitu, tmu a plný ponor (česť výnimkám). Veľký Šariš (obec), kde sa varí Šariš je najlepšou ukážkou. Zvonku ako JRD, zvnútra kino Mladosť. Už pred pár rokmi sa tu začala iniciatíva záchrany kina a miestna akčná skupina Nový film (http://novyfilm.sk) z Prešova opravila stroje a začala robiť festival a nárazové projekcie. A naviac aj postupne, pomaly rekonštruovať kino. A nám nezostáva, len držať palce a prísť v lete na filmovú noc na hrade

Po antivizuálnej stránke vyhráva Veľký Šariš aj nad Kurimským kinom, ktoré vypadá ako staré, dávno zrušené potraviny. Zvnútra však ponúka úplne nový, cukríkový zážitok (aj keď podmienený skutočnosťou, že sme tu prišli v prvý teplý, „jarný“ slnečný deň, kedy sú aj cukríky farebnejšie a sladšie). Studená sála, zaprataná ochotníckymi kulisami z Janka Kráľa, premietareň špinavá s polo rozbitými strojmi, zato však všetko kompozične zladené, nafarbené, plné života, sľubujúc uzimeným očiam plnú rozkoš z dívania sa. Ale obce samotné stoja za návštevu, hlavne Veľký Šariš odporúčame. Nočný diskoklub, miestne trhovisko, socha pivovarníčky a klebety o pivovare sú len okrášlením krásneho.

V Sabinove, kde sa natáčal Obchod na Korze, kino opäť funguje a iná regionálna iniciatíva bojuje za zachovanie 35mm projektora, ktorý aj opravujú. Biela kocka, ktorá v sebe skrýva množstvo iných inštitúcií zvonku skoro bez okien, bez označenia, nápisu čo tu je, len skupinka postávajúcich vonku na rozbitých schodoch, naznačuje buď schôdzu, alebo verejnú inštitúciu. vo Foyeri zabudnuté palety, handry, čerstvo asi domaľované a moc, moc chladné. To však vchádzate k impozantným mozaikám,cez ktoré presvitá veľkorysí vnútorný dvor. To všetko skutočne zabité chodbou / halou pred kinom, ktorá je prototypom doby plastovej.

Prešov je kapitola sama osebe, ale pre nás neznáma a my sa tu radšej nebudeme točiť okolo horúcej vody. Zážitkov teda veľa, avšak žiadne ďalšie kino a to sme navštívili, obvolali, pýtali sa na široké ďaleké okolie. Proti stojí malá hornatosť, ktorá sa v zime javí bez listov ešte rovnejšia. Naviac proti stojí logistika - málo rozvinutá sieť prímestských liniek, riedkosť spojenia a aj samotná doprava Žilina - Bardejov a jej čas na nás po dvoch návštevách doľahol.

Neviem naisto, či už môžem, ale prezradím, že nižšie spomenuté dôvody, plus jeden odmietnutý odvoz nás z hodiny na hodinu posunuli k odchýlke v kurze výskumu. Vraj je to na ceste do Bardejova, len 50km odtiaľ - možno prespíme a ďalší deň ideme na východ. Ale všade číhajú čierne diery.

A tak sme začali a víťazne aj skončili druhú výpravu v okolí Starej Ľubovne - Horný Spiš, kúsok od Tatier a Pienín. Asi aj tu platí porekadlo o vnútornej kráse, ktorá musí vyhrať nad vonkajšou - na prvý pohľad sme nenašli kino v Ružbachoch, Hniezdnom, Podolínci, ani Jarabine. Odkryli nám ich až miestny, telefónne ústredne, či internety. Kinofikácia bola na Hornom Spiši asi hustejšia a sieť kín tiež. Aj sieť menších, centrálnych miest, mestečiek a spádových obcí tu tvorila viac centier a väčšiu decentralizáciu ako pri Bardejove, kde sa všetko sústredilo do veľkých miest. Príroda, dostupnosť (železnica), množstvo zdrojov tu zabezpečili lepšiu infraštruktúru a služby.A tak sme začali a víťazne aj skončili druhú výpravu v okolí Starej Ľubovne - Horný Spiš, kúsok od Tatier a Pienín. Asi aj tu platí porekadlo o vnútornej kráse, ktorá musí vyhrať nad vonkajšou - na prvý pohľad sme nenašli kino v Ružbachoch, Hniezdnom, Podolínci, ani Jarabine. Odkryli nám ich až miestny, telefónne ústredne, či internety. Kinofikácia bola na Hornom Spiši asi hustejšia a sieť kín tiež. Aj sieť menších, centrálnych miest, mestečiek a spádových obcí tu tvorila viac centier a väčšiu decentralizáciu ako pri Bardejove, kde sa všetko sústredilo do veľkých miest. Príroda, dostupnosť (železnica), množstvo zdrojov tu zabezpečili lepšiu infraštruktúru a služby.A tak sme začali a víťazne aj skončili druhú výpravu v okolí Starej Ľubovne - Horný Spiš, kúsok od Tatier a Pienín. Asi aj tu platí porekadlo o vnútornej kráse, ktorá musí vyhrať nad vonkajšou - na prvý pohľad sme nenašli kino v Ružbachoch, Hniezdnom, Podolínci, ani Jarabine. Odkryli nám ich až miestny, telefónne ústredne, či internety. Kinofikácia bola na Hornom Spiši asi hustejšia a sieť kín tiež. Aj sieť menších, centrálnych miest, mestečiek a spádových obcí tu tvorila viac centier a väčšiu decentralizáciu ako pri Bardejove, kde sa všetko sústredilo do veľkých miest. Príroda, dostupnosť (železnica), množstvo zdrojov tu zabezpečili lepšiu infraštruktúru a služby.

Prítomnosť dáva vysokej minulosti poriadne facky a podpásovky (stačí sa pozrieť na riešenie dopravy v každom meste a mieste, súčasné zásahy do architektúry, ...), avšak na hodnotu sa len tak ľahko nezabúda.

Tak sme sa asi zaľúbili do tohtoročného regiónu a to sme len zrýchla nakukli do Pienín, kde je všetko úplne iné. O centralizácii sa tu hovorí ťažšie, pretože akoby to bol len jeden celok, s neustále sa strieda príroda a zastavané časti. Ale Pieniny sú o ďalšej správe a výprave.