Ahoj krehotinky,
Za krehotinky považujeme žial výhradne ľudí, ktorí s nami idú na Kinobus. Tí, ktorí ste sa neakreditovali, môžete čítať, avšak nerobte doma žiadny z úkonov, na ktoré vás tento text navádza.
Zháňame remienky na motory z premietačiek a repráky, ktoré si niekto zobral v Poltári. Pán U. z Klenovca, kde natočili druhý slovenský film Strídža spod hája (1922), je v Grécku a prestal dvíhať telefóny, tak nás bude voziť pán J. z Kalinova. Jedlo je objednané, len tak vedieť, koľko kíl tofu treba a vlastne čo nám navaria (ale všetci tlačíte kvôli ubytku, tak posielame predtým, než sa všetci vyjadria). Na ubytká neberú ďalšie partie, takže sme sami pre seba. Sestry Kellenbergerové už predvčerom rozprávali o kinách na Devíne, Michal Machciník skončil rezidenciu v Málinci a Jakub Juhás docestoval z festivalu s fokusom na zvuk zubných strojov v sanatóriu v Poľsku, keď mu z priehrady napísali, že si berú dovolenky, radšej ako by nás do nej pustili. Pani vedúca kultúry v Málinci nás zvozila, že sme nemysleli na kladenie vencov pre SNP, takže namiesto vody si uctíme padlých a v Kokave bude v utorok výjazdové zasadanie vlády.
Takže je najvyšší čas, aby ste sa zapojili do hry aj vy. Základ je vyriešiť jedlo a spanie, až následne program, kiná a zážitky. Keďže vchádzame aj do obcí a lokalít, kde sa nedá ani káva objednať, tobôž najesť, vstupujú do spolupráce miestne spolky, dôchodcovia a podnikatelia, nech sa o nás postarajú. Preto vás ani nie prosíme, ale vyzývame, lebo ide o každého krk, zapíšte sa do tejto tabuľky - opakujem TEJTO TABUĽKY a objednajte si, čo chcete jesť. Najneskôr do pondelka 26. augusta. Z lokálnych zdrojov odporúčame gule s dynamitom v Sirku, alebo zemiakovú kašu na Famílii. Z organizačných dôvodov odporúčame aj sobotné raňajky, pretože nebude veľa času (ale možnosti, či obchody sú aj tam, aj tam) nakúpiť si.
V Kokave sa nám podarilo navýšiť ubytovacie kapacity a už máme aj potvrdeného taxikára (jeden z rodiny Sendreiovcov) - penzióny sú síce cca. 8 km od Kokavy na krásnej Línii, kde síce líšky dávajú brú noc, ale je to na hlavnej ceste, takže sa tam dostaneme rýchlo. Po nočnom programe pôjde hádam aj spoločný autobus (okolo 00.30), okrem toho bude chodiť taxi, ale... Poltár bude trocha náročnejší, ale hádam sa pomestíme. Prosíme, zapíšte sa do Tejto tabuľky, nie do TEJTO, ale do Tejto ako chcete spať, ako sa chcete rozdeliť na izby. Často sú to trojky, aj štvorky, ktoré sa dajú použiť aj ako dvojky, ale je nás dosť, preto apelujeme, aby ste rozšírili svoje sociálne bubliny a podelili sa o izby s ďalšími osobami. V kolónkach sú vyznačené rovno aj čísla izieb, podľa nich sa riaďte pri ubytovaní a na číslo, ktoré si vyberiete, aj choďťe. Skúste si to zaznačiť, alebo to vytlačíme a bude to aj na recepcii ubytovaní. V Poltári sú ubytovania nižšej kategórie, zato v Kokave je to lepšie a lacnejšie než k okresnom meste.
A spacákoví v telocvični - tí sú bohom požehnaní - s vami máme najmenej práce, aj keď v Poltári to vyzeralo dosť dramaticky. Ale máme všetky telocvične rezervované - ubytovanie priamo v obci, mestečku, najviac 10 minút chôdze (v Poltári po večernej párty asi aj 12, to je horšie). Len sumu sme tento rok zvýšili na 3,- € osoba / noc. Vy sa nezapisujete.
Akreditácie - boli ste strašne rýchli a keď sme otvárali akreditácie, mysleli sme, že máme týždeň času na doladenie drobností, vrátane akreditačného linku. Preto prvé 3/4 z vás nedostali kompletnú navigáciu na platbu. Bude sa dať zaplatiť aj na mieste, ale keďže tu budete platiť za stravu, aj ubytko, tak neváhajte a zbavte sa zvytočnej dvacky na účte.
Akreditáciu najľahšie kúpite cez tento link.
Aj keď vám systém ukazuje, že vstupenky cez Tootooth vypredané, neverte mu a zadajte kód - ten vám otvorí dvere do nového sveta online platieb. Ten však nejdeme zverejňovať - len na požiadanie.
Na jeden nákup je možné kúpiť maximálne dve akreditácie.
Cena je 22 € (dospelí) a 17 € (študenti, matky na materskej, dôchodcovia).
Vyzerá to tak, že vám budeme posielať ešte jeden survival email, so všetkými ďalšími informáciami, ktoré vám uľahčia a zachránia život na festivale.
Tak dopočutia, dovidenia a výletom zdar.
ivana a martin
22. augusta 2019 — Comments are off for this post.
Polopate – ako sa ubytovať a najesť!
26. augusta 2018 — Comments are off for this post.
Kinobus Survival Guide
Dobrý deň, ahojte.
Aby to nebolo také krátke, pretože buržoázia je predsa len o nadnášaní všetkého až za mieru, dovoľujeme si vás spamovať s množstvom rozdielnych informácií, ktoré viac alebo menej ovplyvnia váš život počas vlastivedného, kinotripu na Zamagurie a Horný Spiš, a zároveň do Pienin, čo má najväčší PR cveng.
Základné upozornenie: Zoberte si plavky a pláštenky!
Doprava:
Ak chcete / môžete stihnúť celý festival, stačí vám dopraviť sa vo štvrtok do 17.00 do Popradu, odkiaľ sa o vás postaráme a budeme vás voziť až do nedele do Popradu (alternatívne cesty sú na vás). Spoločný autobus z Popradu odchádza o 15.40 a 17.00 spred vlakovej stanice, kde vás nanavigujú a hádam spoznajú sprievodcovia Baška a Sigy.
Po 17.00 sa dostanete do Spišskej Starej Vsi už samostatne - posledný bus z Popradu odchádza o 22.10. Následne nás zachytíte podľa programu (pozor, do Jarabiny sa cez víkend dostanete len taxíkom zo Starej Ľubovne (5 min, 5 Eur)a do Vyšných Ružbách po 16.00 tiež len pešo z Nižných- cca 30 min chôdze. (Publick trasport sucks, fuck cars).
V nedeľu vypravujeme z Ružbách do Popradu len jeden bus o 17.00. Predtým sa ešte relatívne ľahko dostanete všade a naviac pre Košičanov a iných východniarov existujú lepšie priame spoje z Vyšných Ružbách.
Strava:
Tu vám posielame jedálenskú tabuľku. Zapíšte sa najneskôr do stredy. V Jarabine odporúčame zarezervovať si všetky jedlá (upozornenie penziónovaným - v Jarabine nie sú raňajky), pretože tu existuje veľmi málo alternatív, okrem Coop Jednota žiadne. V ostatných obciach sa najete aj bez našej pomoci a rezervácie a ak sa vám niektoré jedlo nepozdáva, prežijete, najete sa. Len s väčším čakaním. Raňajky sú riešené individuálne, pre hotelových väčšinou na hoteloch, spacákoví v Spišskej bez problémov potraviny, reštiky, vo Vyšných Ružbachoch odporúčame Grosek (aj napriek zúrivo zelenej fasáde), v priebehu dňa potom bufet pri kúpalisku Isabella.
P.S. v jedálenskej tabuľke ja zahrnutá aj strava pre uši - prosíme, na konci je aj rezervačka, rozdelenie na koncert do Balneoterapie v sobotu - ide o malý bazén s kapacitou cca 50 ľudí.
PP.S. Ešte stále riešime nedeľný piknik . zoberte zo sebou komóty a všeličo, č sa dá zjesť aj po štyroch dňoch - my niečo pripravujeme, ale je nás veľa.
Ubytovanie:
Chceme poprosiť penziónovaných, nech sa rozpíšu a rozdelia do tejto tabuľky Niečo ste už urobili samy, niečo rozdelili my podľa vašich preferencií (neznamená to, že sa nemôžete zmeniť premiestniť). Niekde sú len väčšie izby, preto nie na každého zostáva dvojka, či nebodaj jednotka. Ide o turistický región a nie je možné nájsť ďalšie voľné izby. Veľká vďaka. Nebojte sa - tento rok sú penzióny dostupné aj peši, najďalej je v Jarabine - asi 10 min peši od kina, nižší štandard, ale obec je veľmi pekná (bývajú tu traja bociani) a obyvatelia asi najakčnejší zo všetkých.
Spacákoví sú v pohode - telocvične sú v centre obcí. Punk to bude len v Jarabine, kde spíme v škôlke, bez spŕch (kto potrebuje, môže využiť sprchy v penzióne Poľana).
To je pre túto chvíľu asi všetko.
Ak nie, tak dopredu prepáčte za ďalšie spamovanie.
martin a ivana
Martin Kristof
stanica Zilina.Zariecie, program
+421 908 938 339
Ivana Rumanová,
0944 570 020
Kinobus je súčasťou projektu CARAVAN NEXT - kolaboratívny projekt zameraný na oblasť sociálne angažovaného a komunitného divadla, ktorého cieľom je prepojiť profesionálnych umelcov s komunitami a miestnymi obyvateľmi. Od septembra 2015 do februára 2019 sa obyvatelia vo viac ako 75 európskych lokalitách stretnú s umeleckými a kultúrnymi aktivitami, ktoré budú tak umelecky, ako sociálne reflektovať európske výzvy v treťom tisícročí.
Výsledkom bude viac ako sto podujatí plus nepredvídateľné množstvo nových sociálnych kontaktov a väzieb. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov programu Kreatívna Európa. Viac o projekte Caravan Next sa dočítate na stránke www.caravanext.eu
22. augusta 2018 — Comments are off for this post.
Izabele Zamoyski de Bourbon
Téma lowcost buržoázie nás napadla vo Vyšných Ružbachoch — kúpeľné mesto vybudovala na začiatku 20. storočia neter španielskeho kráľa Isabella de Bourbon a jej manžel z rodu Zamoyských. Stále sú tu cítiť pozostatky niekdajšej slávy, ktorá pomaly upadá, rovnako ako Biely dom alebo travertínové sochy v medzinárodnom sochárskom sympóziu. V Jarabine a Spššskej Starej Vsi cítiť opačný pohyb — sú to obce s vysokou mierou vysťahovalectva za prácou do zahraničia — Británie, Írska, Spojených Štátov. Rodáci z týchto obcí sa sem pravidelne vracajú — buď zo sentimentu, ale tiež preto, že v krajinách, kde pracujú celý život, mnohí z nich stále nemajú legálny status. Na dôchodok teda prichádzajú naspäť na Slovensko — s usporenými peniazmi, ale tiež s určitým pocitom vykorenenia. A nakoniec, téma lowcost buržoázie sa týka nás samotných a účastníkov Kinobusu ako generácie, ktorá sa hrnie za zážitkami, objavmi, odrodovými kávami a intenzitou prežívania namiesto toho, aby sme investovali do hmotného zabezpečenia. To je presný opak toho, ako žili naši rodičia. Nejde nám o to, aby sme moralizovali, ale toto rozpoloženie berieme ako východiskové pri tvorbe programu.
17. mája 2018 — Comments are off for this post.
Z vonku je to škaredé, zvnútra pekné – čo je to? Kinobus report 1 a 1/2
Stále bolo dlho pred jarou a do zelenej výplne ešte dlhšie. A my sme sa vydali na prvú, alebo prvú a poltú výpravu za novým Kinobusom. Priestorová blízkosť destinácie festivalu vplýva na kvalitu času, ktorý tu pri príprave strávime (a najskôr aj čas festivalu). Posledný rok sme mohli Dubnicu otočiť aj dva krát za deň. Vo výsledku sme tu však avšak strávili menej času, ako v Leviciach pred dvoma rokmi. Možno nás potreba pevných vzťahov v mieste konania vyslala opäť na východ. Alebo to boli chýry o kráse Spiša, prípadne potreba teplej kúpeľnej vody po zime? Asi všetko v kope.
Šariš, Bardejov a okolie, Unesco, šošovkovité námestie, centrum Bašta, najväčšie komunistické kúpele, blízkosť dvoch druhých najväčších miest a Poľska, mierne kopce, zväčša listnaté lesy (fungujú aj v zime), sľubovali pastvu očiam, nohám, kinám a pásom. Hlavné ponaučenie, ktoré sa nám dostalo, vyzradíme hneď na úvod (určite má váhu) - kiná sú tu zvonku škaredé a vôbec nezodpovedajú našim predstavám, ako vypadá kino (vravíme o oku skúšanom hľadať a nachádzať ich pätnásť rokov). Zvnútra sú však často mäkké, tajomné, sľubujúce intimitu, tmu a plný ponor (česť výnimkám). Veľký Šariš (obec), kde sa varí Šariš je najlepšou ukážkou. Zvonku ako JRD, zvnútra kino Mladosť. Už pred pár rokmi sa tu začala iniciatíva záchrany kina a miestna akčná skupina Nový film (http://novyfilm.sk) z Prešova opravila stroje a začala robiť festival a nárazové projekcie. A naviac aj postupne, pomaly rekonštruovať kino. A nám nezostáva, len držať palce a prísť v lete na filmovú noc na hrade
Po antivizuálnej stránke vyhráva Veľký Šariš aj nad Kurimským kinom, ktoré vypadá ako staré, dávno zrušené potraviny. Zvnútra však ponúka úplne nový, cukríkový zážitok (aj keď podmienený skutočnosťou, že sme tu prišli v prvý teplý, „jarný“ slnečný deň, kedy sú aj cukríky farebnejšie a sladšie). Studená sála, zaprataná ochotníckymi kulisami z Janka Kráľa, premietareň špinavá s polo rozbitými strojmi, zato však všetko kompozične zladené, nafarbené, plné života, sľubujúc uzimeným očiam plnú rozkoš z dívania sa. Ale obce samotné stoja za návštevu, hlavne Veľký Šariš odporúčame. Nočný diskoklub, miestne trhovisko, socha pivovarníčky a klebety o pivovare sú len okrášlením krásneho.
V Sabinove, kde sa natáčal Obchod na Korze, kino opäť funguje a iná regionálna iniciatíva bojuje za zachovanie 35mm projektora, ktorý aj opravujú. Biela kocka, ktorá v sebe skrýva množstvo iných inštitúcií zvonku skoro bez okien, bez označenia, nápisu čo tu je, len skupinka postávajúcich vonku na rozbitých schodoch, naznačuje buď schôdzu, alebo verejnú inštitúciu. vo Foyeri zabudnuté palety, handry, čerstvo asi domaľované a moc, moc chladné. To však vchádzate k impozantným mozaikám,cez ktoré presvitá veľkorysí vnútorný dvor. To všetko skutočne zabité chodbou / halou pred kinom, ktorá je prototypom doby plastovej.
Prešov je kapitola sama osebe, ale pre nás neznáma a my sa tu radšej nebudeme točiť okolo horúcej vody. Zážitkov teda veľa, avšak žiadne ďalšie kino a to sme navštívili, obvolali, pýtali sa na široké ďaleké okolie. Proti stojí malá hornatosť, ktorá sa v zime javí bez listov ešte rovnejšia. Naviac proti stojí logistika - málo rozvinutá sieť prímestských liniek, riedkosť spojenia a aj samotná doprava Žilina - Bardejov a jej čas na nás po dvoch návštevách doľahol.
Neviem naisto, či už môžem, ale prezradím, že nižšie spomenuté dôvody, plus jeden odmietnutý odvoz nás z hodiny na hodinu posunuli k odchýlke v kurze výskumu. Vraj je to na ceste do Bardejova, len 50km odtiaľ - možno prespíme a ďalší deň ideme na východ. Ale všade číhajú čierne diery.
A tak sme začali a víťazne aj skončili druhú výpravu v okolí Starej Ľubovne - Horný Spiš, kúsok od Tatier a Pienín. Asi aj tu platí porekadlo o vnútornej kráse, ktorá musí vyhrať nad vonkajšou - na prvý pohľad sme nenašli kino v Ružbachoch, Hniezdnom, Podolínci, ani Jarabine. Odkryli nám ich až miestny, telefónne ústredne, či internety. Kinofikácia bola na Hornom Spiši asi hustejšia a sieť kín tiež. Aj sieť menších, centrálnych miest, mestečiek a spádových obcí tu tvorila viac centier a väčšiu decentralizáciu ako pri Bardejove, kde sa všetko sústredilo do veľkých miest. Príroda, dostupnosť (železnica), množstvo zdrojov tu zabezpečili lepšiu infraštruktúru a služby.A tak sme začali a víťazne aj skončili druhú výpravu v okolí Starej Ľubovne - Horný Spiš, kúsok od Tatier a Pienín. Asi aj tu platí porekadlo o vnútornej kráse, ktorá musí vyhrať nad vonkajšou - na prvý pohľad sme nenašli kino v Ružbachoch, Hniezdnom, Podolínci, ani Jarabine. Odkryli nám ich až miestny, telefónne ústredne, či internety. Kinofikácia bola na Hornom Spiši asi hustejšia a sieť kín tiež. Aj sieť menších, centrálnych miest, mestečiek a spádových obcí tu tvorila viac centier a väčšiu decentralizáciu ako pri Bardejove, kde sa všetko sústredilo do veľkých miest. Príroda, dostupnosť (železnica), množstvo zdrojov tu zabezpečili lepšiu infraštruktúru a služby.A tak sme začali a víťazne aj skončili druhú výpravu v okolí Starej Ľubovne - Horný Spiš, kúsok od Tatier a Pienín. Asi aj tu platí porekadlo o vnútornej kráse, ktorá musí vyhrať nad vonkajšou - na prvý pohľad sme nenašli kino v Ružbachoch, Hniezdnom, Podolínci, ani Jarabine. Odkryli nám ich až miestny, telefónne ústredne, či internety. Kinofikácia bola na Hornom Spiši asi hustejšia a sieť kín tiež. Aj sieť menších, centrálnych miest, mestečiek a spádových obcí tu tvorila viac centier a väčšiu decentralizáciu ako pri Bardejove, kde sa všetko sústredilo do veľkých miest. Príroda, dostupnosť (železnica), množstvo zdrojov tu zabezpečili lepšiu infraštruktúru a služby.
Prítomnosť dáva vysokej minulosti poriadne facky a podpásovky (stačí sa pozrieť na riešenie dopravy v každom meste a mieste, súčasné zásahy do architektúry, ...), avšak na hodnotu sa len tak ľahko nezabúda.
Tak sme sa asi zaľúbili do tohtoročného regiónu a to sme len zrýchla nakukli do Pienín, kde je všetko úplne iné. O centralizácii sa tu hovorí ťažšie, pretože akoby to bol len jeden celok, s neustále sa strieda príroda a zastavané časti. Ale Pieniny sú o ďalšej správe a výprave.
14. augusta 2017 — Comments are off for this post.
Otvárame akreditácie na Kinobus a Panorex
Kinobus aj Panorex sa blížia a my prvý krát v histórii otvárame online akreditačný formulár: rezervacie.stanica.sk
Zostáva ešte vysvetliť, aký je medzi Kinobusom a Panorexom rozdiel. Tu je stručné info o oboch akciách:
KINOBUS je mierne nostalgická 4-dňová jazda slovenským vidiekom, snorenie po klasických kinosálach a zľahka nevyspytateľná vlastivedná výprava. Tento rok pozývame do Novej Dubnice, Dolnej Súče a Valaskej Belej, zaoberať sa témou „formáty“. Čaká nás: veľkolepý začiatok v podobe premietania 70 mm filmov v kine Panorex v Novej Dubnici, po ktorom nám 35-mm projekcie budú pripadať skoro ako z monitora, prehliadka 8 mm bizarností a 16 mm štandardností. K tomu túlanie sa mestom s komentárom teoretika architektúry Petra Szalaya, softvérovo-folklórne performance Matúša Kobolku, vernisáž Michala Lacka a Philip Glass s Ferom Királym v obci brúseného krištáľu, výlety, úvody k filmom, naozajstní šoféri a živí sprievodcovia zo zoskupenia, ktorého názov ich priamo predurčil pre Kinobus: Zapětdvanáct. Termín konania Kinobusu: 31. august - 3. september 2017.
PANOREX je dvojdňová prehliadka panoramatických filmov v Novej Dubnici a je súčasťou festivalu Kinobus. 70 mm filmový formát bol kráľovským kinoformátom. Veľkosťou a hĺbkou obrazu, farebnosťou a zvukom išlo o dlhodobo neprekonanú techniku. Na prvý pohľad len technický vynález, ktorý však ovplyvnil a vyprodukoval množstvo formálnych a obsahových inovácií. Konečne bolo možné rozprávať vo veľkom, kráľovsky a spektakulárne. V komunistickom Československu fungovalo viacero panoramatických kín. Po 90. rokoch, keď sa zrušila distribúcia 70 mm formátu, projekcie obnovil jedine amfiteáter v Banskej Bystrici a od roku 2017 aj kino Panorex v Novej Dubnici. V rámci Panorexu premietneme kolekciu siedmich titulov, ktoré vo svojej dobe zmenili kinematografiu a mapujú zlaté obdobie formátu. Termín konania Panorexu: 31. august - 1. september 2017.
Foto: Natália Zajačiková
12. augusta 2017 — Comments are off for this post.
Brúsenie hlasu, tuning krištáľu. Umelecké rezidencie na Kinobuse 2017.
Michal Lacko: Medzipriestor (2016).
Aj tento rok sme sa rozhodli nabúrať klasický rutinný veľkomestský život umelcov na výslní prestrihom do života na periférii. Periféria nie tvorivá, ale geografická, ponúka rozmanité náhľady, vybočenia, romantické západy slnka, radikálne programy a prístupy k realite a často aj neočakávane rozuzlenia. V ideálnom prípade sú tieto stretnutia prínosné tak pre umelcov, ako pre obyvateľov, lokálnych majstrov a umelcov.
V tomto roku sme sa rozhodli pozvať na rezidencie dvoch slovenských umelcov z dvoch rôznych oblastí. Michal Lacko je nedávny absolvent VŠVU v ateliéri skla. Zaujímajú ho najmä optické vlastnosti skla a minimalistické, čisté formy. Jeho rezidencia sa uskutoční vo Valaskej Belej, obci s dlhoročnou tradíciou brúsenia krištáľu, čo je jedna najopulentnejších foriem skla. Ako sa tieto dva prístupy k tomu istému materiálu ovplyvnia, uvidíme na vernisáži 2. septembra.
Dolná Súča si potrpí na tradičnú hudbu a folklór, s ktorými miestne súbory brázdia množstvo festivalov a objavujú sa vo viacerých filmoch. Matúš Kobolka, zvukový umelec a súčasný hudobný skladateľ prizval miestnych spevákov do projektu TuneBack, v ktorom je ľudský hlas modifikovaný prostredníctvom jednoduchého softvéru. Posledný augustový týždeň strávi pod Krasínom a prvého septembra nám predstaví svoju víziu vzájomných možných vplyvov technológie a človeka.
19. júla 2017 — Comments are off for this post.
Panorex v rámci Kinobusu
Prehliadka panoramatických 70mm filmov
Nová, Veľká správa - s Kinobusom sme sa spustili ku komercii. Veľkej komercii. Ak sme až doposiaľ viac-menej úspešne ignorovali hollywoodsku produkciu, tento rok vás ňou zaplavíme - Minimálne v Novej Dubnici. 70mm film bol kráľovským, veľmi nákladným kinoformátom, vznikal skoro výhradne v USA a Rusku. Veľkosťou a hĺbkou obrazu, farebnosťou a zvukom išlo o dlhodobo neprekonanú techniku. Na prvý pohľad len technický vynález, ktorý však ovplyvnil a vyprodukoval množstvo formálnych a obsahových inovácií. Konečne bolo možné rozprávať vo veľkom, kráľovsky a spektakulárne.
V komunistickom Československu fungovalo viacero panoramatických kín. Po zániku distribúcie 70 mm filmov v 90. rokoch projekcie obnovil jedine amfiteáter v Banskej Bystrici a od roku 2017 sa k nemu pridá aj kino Panorex v Novej Dubnici. V rámci festivalu Kinobus, ktorý sa zameriava na revitalizáciu starých kín, sme preto pripravili špeciálnu prehliadku 70mm filmov. Premietneme kolekciu siedmich titulov, ktoré mapujú zlaté obdobie panoramatického formátu, ukážky z filmov a experimentov a množstvo sprievodného programu. Príďte to zažiť spolu s nami, do utopického mesta socializmu - Nová Dubnica, Kino Panorex a 70 milimetrov.
11. mája 2017 — Comments are off for this post.
Formát sem – formát tam
Premietačská kabína Ksiná
Po troch rokoch cestovania smerom na Banskú Bystricu sa nám zachcelo zmeny, aj keď je to jedna z najkrajších vlakových tratí. Stred, Neskoro aj Toxik prebehli hladko a vláčne, od low-costu po euro-cost, ale stačilo už, aj päťhodinových ciest s dvoma-troma prestupmi. Meníme smer a tento rok sa motáme v okolí Novej Dubnice. Zvlnenú krajinu Tekova vystriedajú členité Biele Karpaty a Strážovské vrchy, Mochovce zas pozostatky ťažkého strojárstva a zbrojoviek.
Vôbec prvý krát sme do Novej Dubnice odbočili pred dvoma rokmi po ceste na spriaznený Balneofest. Našli sme staroružové fasády so zelenými vežami, zatvorené trhovisko s odkazmi ľudstvu vpísanými na Pipi gril, nejako sme sa dopracovali až na terasu jedného z vežiakov a zistili, že chodby a balkóny sú pravdepodobne riešené veľkorysejšie, ako samotné byty. Socialistický urbánny projekt, ktorý končí cestou tretej triedy v poli. Jedno z mála miest, kde možno stretnúť ľudí starších ako mesto samotné. Báli sme sa o Kino Panorex, širokouhlé a opradené legendami nostalgických premietačov: najdivokejšie premietačske párty počas festivalu pracujúcich, kabína otvorená každému a návštevnosť prekonávajúca Bratislavu. Ale báli sme sa zbytočne – sála aj premietačky UM 70/35 sú zachovalé a funkčné, vedenie kina ochotné a nadšené pre spoluprácu, tento rok Kinobus vyštartuje z Krohovna.
A tu naša rozhodnosť končí.
Kino Slovana Valaská Belá
Vo Valaskej Belej sa brúsil krištáľ, a hoci niekedy by nás v diktáte táto veta mohla vydesiť, teraz sa nadchýname tým, aké kino po sebe zanechala. Kino Slovan je jedno z najkrajších, aké sme kedy videli. A to na prvý pohľad nie je jasné, či nejde o veľkorysý dom smútku s presklenou fasádou. Dostavané v roku 88, nemá v sebe únavu normalizácie, ani podnikateľské baroko rokov 90tych. Navyše zapadá do krajiny bez toho, aby seba alebo okolie zneviditeľnilo.
Niekdajšia veľkoformátovosť je tu vpísaná nielen do 70 mm filmov, ale aj do megalomanských kultúrnych domov, stavaných prevažne v 80. rokoch, tesne pred pádom ťažkého priemyslu na Považí. Ešte dávno pred tým vlastiveda z trucu nechala narodiť Štúra a Dubčeka v Uhrovci, aj keď okolo je dosť obcí so slovenskejšími názvami: Otrhánky, Miezgovce, Brezolupy, Ľutov, čo len chcete. Lenže vlastiveda nie, ešte aj ten istý dom zlomyseľne vybrala, zakonzervovaný teraz pre istotu ako pamiatka, aby sa v ňom náhodou nerodilo ďalej. Kinosála, kam sme nazreli narýchlo a inkognito: Štúrove portréty všade, Dubčekove nikde, 35-ky na mieste, zľahka dekadentné červené sofa. Ešte o nás nevedia, ale my už o nich áno.
Jankov Vŕšok
Kúsok vedľa, alebo ešte presnejšie kúsok nad, sa vlastiveda vybúrila na Jankovom vŕšku. Turistická ubytovňa pred sezónou, vojenská technika našťastie už po, pamätník SNP vsadený do krajiny na spôsob krížovej cesty. V Hornom Sŕní je ďalší mozaikovo priestranný kultúrny dom, ale v zime je v ňom „zima mínus moc“, dozvedeli sme od miestneho údržbára a namiesto projekcie vychytali prehliadku fotiek z jeho Nokie. V Nemšovej sa kino zmenilo na krčmu - ponechali si ale plátno a „atmosféru“. V Ilave sálu rozdelili na nočný klub/herňu a nalieváreň, s výčapníkom hádžucim nevrlé pohľady. Stará Dubnica je až prekvapivo veľkorysá - 70mm amfiteáter už žiaľ nestojí, ale Dom kultúry áno. Vonkajší stalinistický chlad a vnútri pastelová presvetlenosť. Kino presunuli z veľkej do bábkovej sály a digitalizované kino Lastovička s kapacitou 70 divákov premieta aj štyri krát denne! Vo veľkej sále si ponechali premietačky a do kabíny sa ide po streche bez zábradlia (najlepší vchod ever).
Úpadok s Herojmi sa tu striedajú s akousi letnou ľahkosťou.
Niekedy v tomto bode sme si vraveli: Už dosť, už stačí! A vydali sme sa na ďalšiu výpravu. Dolná Súča kanalizuje a venuje sa folklóru. Kým folklórna sezóna frčí v plnom prúde, kanalizáciu zrejme spomalí nález ohniska z predfolklórnych čias. Nestihli to zakamuflovať, tak sa aj vy môžete prihlásiť na archeologickú brigádu a počkať nás v Dolnej Súči s metličkou a motyčkou v ruke na vrchu Krasín. Kinosála je veľkorysá a zachovalá, ale už sme si v tomto kraji zvykli. 35 mm premietačky sa volajú Zuzka a Alenka a pán premietač mal, zdá sa, nielen cit pre plagátovú ženskú krásu, ale aj pre koláže s Davidom Hasselhoffom a motivačné „cesty vedou do prčic“ na nástenke kina Rozvoj.
Do Chynorian sme pôvodne ani nemali dôjsť, ale cesta lokálkou sa vďaka výpravčíčke s taškou Paris zmenila na na komentovanú prehliadku krajiny. Skôr ako pred konečnou nebolo možné vystúpiť, aj keď lístky nám vypršali kdesi v Bánovciach. Ak ste boli na vojne s istým Bezákom, rozhodne nevolajte na miestny obecný úrad, lebo Bezák sa tu volajú všetci, každý má preto jednu až dve identifikačné prezývky. Premietač Bezák sa volá Utečený, ale my si nedáme povedať. V Chynoranoch sa chystajú zatepľovať, takže máme jednu z posledných šancí navštíviť Kino Svornosť pred tým, ako sklobetón nahradia plastové okná.
Nevieme, čo nakoniec vyberieme, ale tešíme sa priam veľkoformátovo.
2. septembra 2016 — Comments are off for this post.
Program bude toxický
12. ročník putovného (nielen) filmového festivalu Kinobus začne prednáškou a premietaním už vo štvrtok 1. septembra v Leviciach. Na cesty vyráža v piatok a postupne sa presunie do Hontianských Tesárov, Tlmáč a Kozároviec. Program sa točí okolo témy Toxik, blízka atómová elektráreň inšpirovala aj dramaturgiu aktuálneho ročníka . „Toxicitu sa okrem tradičného ponímania rozkladnosti, či už vo vzťahu k telu, osobnosti, spoločnosti alebo prostrediu, pokúsime nazrieť tiež ako určitú opojnosť či liečivosť. Premietať budeme autorské nezávislé filmy prevažne európskej produkcie, ale v programe sú tiež filmy z Kuby, Mexika a Kanárskych ostrovov. Paralelne s tým sa snažíme získať filmy, ktoré sú dôležité z lokálneho hľadiska – teda nakrúcali sa priamo v obciach, či už miestnymi amatérskymi filmármi, alebo profesionálnymi štábmi, “ vysvetľuje Ivana Rumanová. O úvody k filmom sa postarajú teoretici Eva Križková a Matej Sotník. Kinobus bude mať aj už tradične svojich sprievodcov – tento rok to bude divadelná skupina Zapětdvanáct z Prahy. „Popri filmoch sa tešíme na vystúpenie kapely Alten Kompoten z Vrábľov alebo na zbieranie hríbov pri atómovej elektrárni spojené s prednáškou mykológa. Bude aj Pecha Kucha, tour po kinách a ešte oveľa viac!,“ vymenúvajú Martin a Ivana.
2. septembra 2016 — Comments are off for this post.
Tomáš Džadoň v H. Tesároch
K zoznamu aktivít pred tým, ako samotný festival začne, treba pripísať aj rezidenciu výtvarníka, sochára Tomáša Džadoňa, finalistu Ceny Oskára Čepana a autora okrem iného aj košického Pamätníka ľudovej architektúry. Tomáš je od 15. augusta v obci Hontianské Tesáre. Spojenie Kinobusu a súčasného umenia nie je úplná novinka, vysvetľuje Ivana Rumanová: „Zdá sa nám dôležité vyťahovať súčasné umenie z centra na perifériu do nových, nečakaných kontextov. V ideálnom prípade to môže byť prínosné tak pre obce, ako aj pre súčasné umenie, ktoré si testuje svoju schopnosť pôsobiť mimo black boxes a white cubes.“ Výsledok Džadoňovej rezidencie bude prezentovaný počas festivalu práve v Tesároch.