Nedeľa 4. 9. 2016, 15.00 Kozárovce

Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu
réžia Stanley Kubrick / VB / 1964 / 95 min / DVD, anglicky + české titulky scenár: Stanley Kubrick, Terry Southerm, predloha: Peter George,  kamera: Gilbert Taylor, strih: Anthony Harvey,  hudba: Laurie Johnson  hrajú: Peter Selers, George C. Scott, Sterling Hayden, Keenan Wynn, Slim Pickens, Peter Bull, James Earl Jones, Tracy Reed, Frank Berry, Roy Stephens

Kultová satira na studenú vojnu a nukleárnu hrozbu z dielne jedného z najvýznamnejších svetových režisérov Stanleyho Kubricka. Film odhaľuje absurdnosť politických a vojenských mechanizmov, paranoju z nepriateľa a zaslepenú túžbu po deštrukcii. Príbeh o nukleárnej hrozbe a možnom konci života na Zemi sa začína nápadom šialeného amerického generála letectva Jacka Rippera na vystrelenie jadrových rakiet na Sovietsky zväz. Genrál Ripper je posadnutý myšlienku zničiť komunistické zlo, ktoré podľa neho "otravuje telesné šťavy amerických občanov". Krízová situácia sa rieši na najvyššej úrovni - americký prezident zvolá svojich poradcov, ruského veľvyslanca, britského kapitána, ktorý má ako jediný prístup ku šialenému generálovi a záhadného niekdajšieho nacistického dôstojníka Doktora Divnolásku, ktorý je so svojimi schopnosťami a strategickým myslením jediným mužom schopným odvrátiť katastrofu.

Čo je na tomto filme toxické nie je dej, forma, príbeh, narácia, filmový jazyk, alebo Peter Salers (aj keď niektoré z vymenovaných sa určite hodia na toto vyznamenanie). Toxická je doba, jej realita a skutočnosť, ktorá predbehla vo viacerých nápadoch a mechanizmoch domáhania sa predstavy o dokonalom svete, aj najabsurdnejšie výmysli scenáristov. Brilantná je Kubrickova satyra aj vzhľadom na to, kto má v súčasnosti prístup ku gombíku na jednej a kto má k tomu extra blízko na druhej strane, asi aktuálnejšia, než by sme chceli. Na to ani dosť konšpiračnú teóriu ešte nevymysleli.

Úvody k filmom

Tento rok na Kinobuse experimentujeme. Evka Križková a Matej Sotník pripravia k niektorým filmom úvody s obyvateľmi Hontianskych Tesárov a Tlmáč. Chceli by sme tak získať pohľad na film, ktorý je zároveň odborný a osobný. Zaujímajú nás postrehy a momenty filmu, ktoré konkrétnym ľuďom utkvejú v pamäti, zarezonujú viac, než ostatné. Nejde teda o napodobňovanie filmovej vedy, ale o celkom priznane subjektívny zážitok z filmu, ktorý môže s odbornými interpretáciami ladiť, kontrastovať aj nesúvisieť. Sami sme zvedaví, či sa nakoniec komentátori dohodnú na tom, čo vlastne videli.

10:00 Mochovce

Huby a Mochovce sú dva výrazné zdroje predstáv o toxicite. Nebudeme trocháriť a na nedeľnom výlete ponúkame dva v jednom. Počas celozávodnej dovolenky v Mochovciach vyrážame snoriť okolo veží s košíkmi v rukách. Motivovať nás bude mykológ Vincent Kabát, ktorý nám predstaví najrozšírenejšie aj najkurióznejšie prípady otráv hubami a možno aj vysvetlí, či sú huby v lesoch okolo jadrovej elektrárne –aktívnejšie než tie ostatné.

11:55 – sprievodcovia festivalom

Divadelný súbor 11:55 (zapětdvanáct) vznikol z iniciatívy dvanástich hercov – absolventov Katedry alternatívneho a bábkového divadla na DAMU v Prahe v roku 2014. Plynule tak naviazali na veľmi úspešnú absolventskú sezónu v Divadle DISK. V roku 2015 obdržal súbor 11:55 ponuku stálej rezidencie v kultúrnom priestore Jatka 78 v pražských Holešoviciach, kde od tej doby úspešne funguje. V súčasnej dobe herci spolupracujú s prednými etablovanými režisérmi, napríklad Janom Mikuláškom, Petrou Tejnorovou, Jiřím Havelkou a ďalšími. Spoločne tvoria predovšetkým autorské inscenácie, ktoré predstavujú divákom osobitú, miestami až intímnu výpoveď jednej generácie.

Na Kinobus prídu v zložení Martin Dědoch, Bořek Joura, Johana Matoušková, Michal Bednář.

10.00 Tlmače, kino

Previerka lásky – Jozef Medveď / Československo/ 1956 / 94 min / 35 mm, slovensky

námet, scenár: Ján Mináč, kamera: Josef Míček, hudba: Šimon Jurovský, strih: Bedřich Voděrka

hrajú: Elo Romančík, Hana Čelková [Hana Hegerová], Jaroslav Lokša, Gustáv Valach, Mária Bancíková, František Dibarbora, Ctibor Filčík, Mária Prechovská, Emil Horváth st.

Spoločenská dráma z prostredia veľkého závodu. Konflikt českého inžiniera Petušku, ktorý pomohol vybudovať významný podnik na Slovensku s jeho mladým zaťom Jurajom Horárikom sa odráža nielen v ich pracovných vzťahoch, ale narúša aj Horárikov manželský život.

Mravoučný príbeh, ktorý rozpráva, že predsa vôbec nezáleží na národnosti, ale len na láske. Mladý slovenský robotník sa oženil s českým dievčaťom, avšak medzi ním a svokrom hneď dochádza k rozbrojom. Ale ich rozbrojov využili nacionalistické síly a skoro sa im podarilo ochromiť výrobu v dôležitej továrni. Za zmienku stojí, že hlavnú ženskú úlohu stvárnila mladučká Hana Hegerová, vtedy ešte Čelková.

Film vznikol nedlho po politickom procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami, preto bola jeho funkcia primárne ideologická. Aj napriek začínajúcemu roztápania tlakov a vyrovnávania sa so zločinmi stalinizmus, vznikol od reality odtrhnutý film - toxický, rozkladajúci a parazitujúci na skutočnosti, ktorú chce vo výsledku zmeniť na svoj obraz, avšak umelými (toxickými) prostriedkami. Aj toxicita má koncentrácie a tu je silne rozriedená a zašpinená.

Film však nepúšťame len ako ukážku zlého filmu - celý sa natáčal v Tlmačoch a závod S.M. Kirova je jednou z hlavných postáv filmu. Ako pred filmy pustíme dobové dokumenty o Tlmačoch, závodoch, živote a práci v meste.

13.00 obed Tlmače

14.30 odchod Tlmče - Kozárovce

22.30 klub Peklo

Kinobus Toxik music section

Alten Kompoten

Alten Kompoten sú súrodenci Matej a Natália Chrenoví z Vrábeľ.

Tvoríme to, čo nám v hudobnej knižnici chýba. Typické pre našu tvorbu sú zvuky kombinované s melódiou. Máme radi experimenty, koncepty, vtipy, loopy a soundhountingy.
Najnovšie sme vydali druhý album 'Mokrý prach nelieta', ktorý milujeme!

Tento album sme chystali pol roka, nahrávali sme ho počas všedných situácii ako cesta do školy, prechádzka... Do toho všetkého sme doma pridávali nástroje, no niekedy to bolo aj naopak.
Vybrali sme pätnásť stôp, ktoré spolu tvoria soundtrack ku Vrábľom. Akoby zneli, keby neboli mesto ale album? Aký zvuk by charakterizoval tunajšiu mentalitu? Sú Vráble ako z rozprávky Šmolkovia? Zdochol tu hipster, no v nás ešte je. Dúfame, že tento koncept bude pochopený a že sa vám album bude páčiť tak, jak nám.

Maťo a Natália

Funeral Band

Funeral band založili začiatkom roku 2016 Miroslav Tóth a bubeník Gergely Kovács. Vytvorili žáner smútočného free, ktorý sa abstraktne pohráva s alúziami na historicky poletujúce smútočné melódie. Amalgán Tóthovým piesní sú zmesou vplyvov vojenskej a zádumšnej hudby z prostredia strednej Európy. Funeral band po množstve koncertov hráva v stabilnej zostave kvarteta so saxofonistom Kováts Gergom, kontrabasistom Ájtai Pétrom, prípadne s trúbkarom Ádámom Meggyeosom.

22.30 Tlmače, kino

Vpred smteľne pomaly (Dead Slow Ahead) - Mauro Herce / SP / FR / 2015 / 74 min / DVD, španielsky, … + anglické titulky

scenár: Mauro Herce, Manuel Muñoz Rivas, kamera: Mauro Herce

Loď - stroj, človek - hlas, práca - nezmyselnosť. Ľudské, spoločenské a sociálne významy sú vo filme, alebo skôr na nákladnej lodi redukované na ich zástupné symboly, ktoré však podľa časti súdia celok. V posledných rokoch vznikli dva výrazné filmy, ktoré sa vnárajú do oceánskeho industrializovaného sveta, klasickému smrteľníkovi vzdialenému, preto fascinujúcemu. Režisérskej dvojici Castaing-Taylor a Paravel sa vo filme Leviathan podarilo za pomoci súčasných kamerových a post produkčných technológií zmeniť bežnú rutinu industrializovaného rybolovu v čosi nadpozemského. Zároveň však úplne svetského, vyvierajúceho z hlbín zeme.

Oproti Leviathanovy stojí Vpred smrteľne pomaly, ktorý sa vracia k základom filmového jazyka a filmovej techniky. Vrcholne enigmatické podobenstvo osamelosti človeka aj stroja v postindustriálnom kapitalizme je blízke rovnakou mierou technopesimistickému sci-fi ako romantickému maliarstvu. Príbeh, tvorený takmer výhradne pohybmi robotníkov, strojov, krajiny a samotnej lode, sugeruje výsostne estetickým spôsobom dojem úplnej opustenosti a vykoľajenosti. Sedatívny rytmus vťahuje do úplne nového, neznámeho sveta. Pomaly se vynára otázka: Nejde snáď o úplne poslednú loď ľudstva, tehotnú šialenou úlohou udržať v chode to, čo už dávno nedáva zmysel?

Technika a industrializácia je to čo požiera ľudstvo., ale zároveň mu dodáva možnosť spásy. Robotizácia a strojovosť šúčasnej doby je často ukazovaná ako základ jej vyprahnutosti. Stroj sa stal sám osebe symbolom choroby, zodpovednej za náš úpadok. Človek, ktorého zastúpi stroj je menejcenný, nahraditeľný. Človek sa sám stáva príživníkom. Už vlastne neviem kto parazituje na kom, avšak vieme kto koho pohlcuje.

+ Rádioaktívny odpad (Yaderni wydhody) - Myroslav Slaboshpytskyi

scenár: Myroslav Slaboshpytskyi, kamera: Dmytro Sannykov, strih: Kristof Hootnaert

hrajú: Sergiy Gavryluk, Svetlana Shtanko

Sergij a Svetlana žijú v Černobyle. Sergij pracuje vo firme, ktorá spracúva rádioaktívny odpad, Svetlana je zamestnaná v práčovni. Ich práca a život sa riadni nemeniteľným, presne určeným rytmom. Čo však udržiava tento mechanizmus v každodennom pohybe? Vprázdnená narácia, statickosť, únavnosť, nemenný rytmus. Tématicky (toxické vzťahy) prvotina Slaboshpytskeho súznie s jeho celovečerným Kmeňom, obsahovo, naratívne a formálne sa mu úplne vymyká. Režisér zámerne v rámci obrazov necháva tiecť čas v jeho skutočnej dĺžke, či dokonca necháva obťaž doznieť aj napriek skutočnsoti, že “akcia” dávno skončila. Film na hrané diváckeho záujmu, ktorý úspešne rozdeľuje hodnotiteľov a zbiera za film všetky zámky.

20.00 Tlmače, Amfiteáter

Jízda - Jan Svěrák / ČR / 1994 / 90 min / DVD (35 mm), česky

scenár: Martin Dostál, Jan Svěrák, kamera: F.A. Brabec, strih: Alois Fišárek, hudba: Radek Pastrňák

hrajú: Aňa Geislerová, Radek Pastrňák, Jakub Špalek, Filip Renč

Svěrákov príbeh je skoro priezračný a vychádza z veľmi obohraným premís. Jedná sa o road movie, alebo ako praví popisok: Slobodný film o dvoch chlapkoch, jednom dievčati, zelenom kabriolete a horkých letných hrách. Radek a Franta si na začiatku kúpia zmienený automobil, trochu svojráznym spôsobom ho upravia a rozbehnú sa vstriec volaniu diaľok a dobrodružstva. Cestou priberú trocha vyplašenú a trochu provokujúcu Annu, ktorú obďaleč sleduje jej žiarlivý priateľ v čiernom Oply. A potom už len idú, užívajú si bezstarostnú pohodu, bez toho aby tušili, že v súlade s pravidlami žánru bude mať ich uvoľnená jazda dosť dramatický koniec.

Žánru akoby mladší Svěrák podriadil všetko - scenár, formu, ale aj aj spôsob natáčania. Film natáčaný, hraný a promovaný tak, aby ako film nevyzeral. Jedná sa o generačnú výpoveď, niečo skutočné, niečo čo nás spája - postavy sa vo filme volajú ako herci samotný, nízky rozpočet rovnajúci sa nákladom na dlhšiu dovolenku. Hrajú neherci, ale spojený s umeleckou oblasťou - režisér Filip Renč, spevák Radek Pastrňák. Hraná opojnosť deväťdesiatich, spojená s nezmámim nebezpečenstvom kapitalizmu za čiernymi sklami drahého auta. Doba je tu hmatateľná ale dnes už pôsobí ako predstava o predstave.

Ale akokoľvek je tá opojnosť, ktorá vám zasiahne celé telo, opojnosť ako jed, ktorý vás nepusti, ani keď sa z nej vyliečite, akokoľvek je tá predstava opojnosti a slobody pominuteľná, je opojná a dodnes nás láka.